Kruhová centrála Apple je rodiskom najúspešnejších technologických nápadov. Pracujú v nej šikovní kockáči, ktorí vymýšľajú, polemizujú, testujú, schvaľujú i zamietajú a to v ktorýkoľvek deň v roku.
Kedy vznikol?
Až do apríla 2017 sídlila spoločnosť Apple v Apple Campus, kam sa presťahovala v roku 1993. Postupom času však technologický gigant narastal nielen na popularite, ale aj v počte zamestnancov. Tí potrebovali stále nové a nové priestrannejšie priestory, aby mohli realizovať svoju prácu. Steve Jobs ako zakladateľ značky začal so skupovaním pozemkov v známom Cupertine a svoj plán postaviť tam centrálu Apple prezradil mestskej rade v roku 2006.
VEDELI STE, ŽE: Apple skupovalo pozemky cez tretiu stranu, cez spoločnosť Hines Interests, aby sa tak vyhlo rapídnemu nárastu cien.
Kto Apple Park navrhol?
Po architektonickej stránke sa Apple Parku venoval Norman Foster, ktorý sa zaslúžil o budovu Pixaru. Práve do nej ho Steve Jobs pozval na ich prvé pracovné stretnutie, aby mu načrtol, ako si svoju základňu predstavuje. Centrála mala byť podľa pôvodného plánu hotová už v roku 2010, no tento termín sa nepodarilo dodržať. Až v roku 2011 odprezentoval Steve Jobs finálny plán mestskej rade Cupertinu. Priestory Apple Parku mali poslúžiť 13-tisíc zamestnancom. Pozemok na stavbu bol pripravený až v roku 2014, teda štyri roky po tom, čo už mala byť celá budova postavená.
Apple Park v peniazoch
Apple zaplatilo 160 miliónov amerických dolárov za lukratívne pozemky v Cupertine, ktoré sa im vďaka nákupu cez tretiu stranu podarilo získať za relatívne rozumnú cenu. Rozpočet na stavbu Apple Parku bol stanovený na 3 miliardy dolárov. Nakoniec stála celá budova dohromady 5 miliárd.
Trapas na seba nedal dlho čakať
Keď sa v apríli roku 2017 začali do nových kancelárií hrnúť zamestnanci Apple, niektorí menej šťastní si na všadeprítomných sklenených stenách spôsobili menšie zranenia. Apple Park nezožal taký úspech, ako sa očakávalo. Zamestnanci sa sťažovali na nedostatok súkromia, otvorené kóje, kde sa nevedeli sústrediť a v neposlednom rade aj na takmer neviditeľné sklenené steny. Dnes už 80 % areálu pokrýva zeleň. Veľké podzemné parkovisko štylizované ako letisková dráha dokáže pojať až 14 000 vozidiel.